Prisunie stoličku ku skrini a s povzdychom na ňu vystúpi. V povzdychu počuť samotu a boľavé kríže. Siahne po krabici a potiahne ju k sebe. Prach na povrchu sa rozvíri a Milka kýchne. Pretrie si tvár suchou dlaňou a znovu potiahne.
Tak som sa prednedávnom rozhodol, že si budeme s jednou dobrou kamarátkou písať verše ako obežník. Ja niečo napíšem, ona pridá svoju slohu, ja zas svoje verše a tak si to budeme navzájom posielať.
Z času na čas ťa milujem. Niekedy tu síce nie si, najmä v piatky večer, ale niekedy ťa fakt ľúbim. Myslím na teba a …proste mi chýbaš a tým nemyslím spať s tebou, ale len tak, dívať sa ti do očí, študovať zalomenie tvojich úst, len ťa pozorovať, keď gestikuluješ, keď sa hneváš na prácu a tak. Milujem ťa práve teraz. Mať ťa tak teraz tu…Asi ti zavolám a dám chladiť víno.
Deviata momentka z bratislavského paneláku, v ktorej pôjde Braňo konečne spať
Ôsma momentka z bratislavského paneláku, v ktorej sa Anton rozhodne
Siedma momentka z bratislavského paneláku, v ktorej sa Kmeťko nedostane k tomu podstatnému
Šiesta momentka z bratislavského paneláku, v ktorej Boris nepovie nič
Piata momentka z bratislavského paneláku, v ktorej Matej nedá príbor na stôl
Štvrtá momentka z bratislavského paneláku, v ktorej Gitka ťažko vzdychá
