Ani neviem, kedy som vás prestal mať rád.
Nespomínam si, že by som niekedy
Raz však iste vkĺzla dnu vločka
pootvorené okno Snehová vločka raz ...Raz,
hrávali sme sa v škôlke so stavebnicou
Spoza každého rohu legovou stavebnicou strieľali na seba,
ústa burácali výstrelmi.
Asi vtedy, hoci skôr pred narodením Je mi
tesno
No teraz, celkom jasne démon ťahá
ma Stojím odcudzený predaný
za deravý groš.
Striasa ma zima do morku kostí.
Kostrbaté slnko mení na ľad Si akýsi
bledý. Krehké ruky už ani
nebolia, už ani nie sú.
Malé kvapky mora zaseknuté v odtoku.
Na koncoch nabrúsené ako zuby
upíra. Ako keď mlčíš.
Putujú v riečištiach žíl a zabodávajú sa
do srdca, kde pichajú v rytme šijacieho stroja.
♦♦♦
Mám vás rád ako sa valíte s penou
na ústach každým prílivom. Sem-tam vybehnete
pokloniť sa mi k nohám.
Na slnku horúce tropické more
snáď roztopí meravý postoj jednej
generácie.